BOŽE, AKO TO BERIEŠ TAM HORE?

            V noci z prvého piatku na prvú sobotu mávame u nás, v Žakovciach, celonočnú poklonu pred Eucharistiou. Raz som požiadal chalana, ktorý má za sebou tri lúpežné prepady, aby urobil rozpis, kto kedy sa príde modliť.
            Po chvíli som stretol jedného z chlapcov. Okuliare vykrútené, na oku monokel, miesto si chladil lyžičkou. „Kto ti urobil takú slivku?“ pýtam sa ho. „Ale nik,“ nechcel prezradiť. „Kto ti to urobil?“ nedal som sa. Až po chvíli som z neho vypáčil, že to urobil ten, ktorému som nechal urobiť rozpis chlapcov na nočnú adoráciu.
            Dal som si ho zavolať. „Si normálny, takú slivku mu urobiť!“ „Počkaj , farár, nech ti to vysvetlím!“ „Veď na to si tu, aby si mi to vysvetlil! Sadaj!“
            „Minule si ho pustil na zábavu. Pamätáš sa?“ Nerozumel som tomu: „Veď zábava nie je hriech! Ak mladým ľuďom zakážeme sa baviť, budú sa baviť bez nás a bez kontroly!“ A ten chalan na to: „Vidíš, na zábavu chodí, ale ku Oltárnej sviatosti nechce ísť!“
            Pánečku, tak ten mu preto takú vykúril, že nechcel ísť na pätnásť minút adorovať!
            Pýtam sa: „Pane Bože, ako ty berieš takéto situácie „tam hore“?“

(zdroj: Marián Kuffa, Kazateľnica život)